श्री सरस्वती कवचम् (श्री ब्रह्मवैवर्त पुराण अंतर्गत)
Shri Saraswati Kavach (From Brahmavaivarta Purana)
The Shri Saraswati Kavach from the Prakriti Khanda of the Brahmavaivarta Purana is a protective armour-hymn addressed to Saraswati, the goddess of speech and learning. Related by the sage Narayana to Narada, it was first spoken by Krishna in Goloka and later taught by Brahma to Bhrigu upon Mount Gandhamadana. It invokes the goddess's seed-mantras to guard the devotee limb by limb and in every direction. Known as the Vishvajaya, the world-conquering kavach, it is recited to gain eloquence, memory, mastery of all learning, and success in study and scholarship.
Download PDF
ब्रह्मोवाच - श्रृणु वत्स प्रवक्ष्यामि कवचं सर्वकामदम्। श्रुतिसारं श्रुतिसुखं श्रुत्युक्तं श्रुतिपूजितम्॥
brahmovāca - śrṛṇu vatsa pravakṣyāmi kavacaṃ sarvakāmadam| śrutisāraṃ śrutisukhaṃ śrutyuktaṃ śrutipūjitam||
उक्तं कृष्णेन गोलोके मह्यं वृन्दावने वमे। रासेश्वरेण विभुना वै रासमण्डले॥
uktaṃ kṛṣṇena goloke mahyaṃ vṛndāvane vame| rāseśvareṇa vibhunā vai rāsamaṇḍale||
अतीव गोपनीयं च कल्पवृक्षसमं परम्। अश्रुताद्भुतमन्त्राणां समूहैश्च समन्वितम्॥
atīva gopanīyaṃ ca kalpavṛkṣasamaṃ param| aśrutādbhutamantrāṇāṃ samūhaiśca samanvitam||
यद धृत्वा भगवाञ्छुक्रः सर्वदैत्येषु पूजितः। यद धृत्वा पठनाद ब्रह्मन बुद्धिमांश्च बृहस्पति॥
yada dhṛtvā bhagavāñchukraḥ sarvadaityeṣu pūjitaḥ| yada dhṛtvā paṭhanāda brahmana buddhimāṃśca bṛhaspati||
पठणाद्धारणाद्वाग्मी कवीन्द्रो वाल्मिको मुनिः। स्वायम्भुवो मनुश्चैव यद धृत्वा सर्वपूजितः॥
paṭhaṇāddhāraṇādvāgmī kavīndro vālmiko muniḥ| svāyambhuvo manuścaiva yada dhṛtvā sarvapūjitaḥ||
कणादो गौतमः कण्वः पाणिनीः शाकटायनः। ग्रन्थं चकार यद धृत्वा दक्षः कात्यायनः स्वयम्॥
kaṇādo gautamaḥ kaṇvaḥ pāṇinīḥ śākaṭāyanaḥ| granthaṃ cakāra yada dhṛtvā dakṣaḥ kātyāyanaḥ svayam||
धृत्वा वेदविभागं च पुराणान्यखिलानि च। चकार लीलामात्रेण कृष्णद्वैपायनः स्वयम्॥
dhṛtvā vedavibhāgaṃ ca purāṇānyakhilāni ca| cakāra līlāmātreṇa kṛṣṇadvaipāyanaḥ svayam||
शातातपश्च संवर्तो वसिष्ठश्च पराशरः। यद धृत्वा पठनाद ग्रन्थं याज्ञवल्क्यश्चकार सः॥
śātātapaśca saṃvarto vasiṣṭhaśca parāśaraḥ| yada dhṛtvā paṭhanāda granthaṃ yājñavalkyaścakāra saḥ||
ऋष्यश्रृंगो भरद्वाजश्चास्तीको देवलस्तथा। जैगीषव्योऽथ जाबालिर्यद धृत्वा सर्वपूजिताः॥
ṛṣyaśrṛṃgo bharadvājaścāstīko devalastathā| jaigīṣavyo’tha jābāliryada dhṛtvā sarvapūjitāḥ||
कचवस्यास्य विप्रेन्द्र ऋषिरेष प्रजापतिः। स्वयं च बृहतीच्छन्दो देवता शारदाम्बिका॥१
kacavasyāsya viprendra ṛṣireṣa prajāpatiḥ| svayaṃ ca bṛhatīcchando devatā śāradāmbikā||1
सर्वतत्त्वपरिज्ञाने सर्वार्थसाधनेषु च। कवितासु च सर्वासु विनियोगः प्रकीर्तितः॥२
sarvatattvaparijñāne sarvārthasādhaneṣu ca| kavitāsu ca sarvāsu viniyogaḥ prakīrtitaḥ||2
श्रीं ह्रीं सरस्वत्यै स्वाहा शिरो मे पातु सर्वतः। श्रीं वाग्देवतायै स्वाहा भालं मे सर्वदावतु॥३
śrīṃ hrīṃ sarasvatyai svāhā śiro me pātu sarvataḥ| śrīṃ vāgdevatāyai svāhā bhālaṃ me sarvadāvatu||3
ॐ सरस्वत्यै स्वाहेति श्रोत्रे पातु निरन्तरम्। ॐ श्रीं ह्रीं भारत्यै स्वाहा नेत्रयुग्मं सदावतु॥४
oṃ sarasvatyai svāheti śrotre pātu nirantaram| oṃ śrīṃ hrīṃ bhāratyai svāhā netrayugmaṃ sadāvatu||4
ऐं ह्रीं वाग्वादिन्यै स्वाहा नासां मे सर्वतोऽवतु। ॐ ह्रीं विद्याधिष्ठातृदेव्यै स्वाहा ओष्ठं सदावतु॥५
aiṃ hrīṃ vāgvādinyai svāhā nāsāṃ me sarvato’vatu| oṃ hrīṃ vidyādhiṣṭhātṛdevyai svāhā oṣṭhaṃ sadāvatu||5
ॐ श्रीं ह्रीं ब्राह्मयै स्वाहेति दन्तपङ्क्तीः सदावतु। ऐमित्येकाक्षरो मन्त्रो मम कण्ठं सदावतु॥६
oṃ śrīṃ hrīṃ brāhmayai svāheti dantapaṅktīḥ sadāvatu| aimityekākṣaro mantro mama kaṇṭhaṃ sadāvatu||6
ॐ श्रीं ह्रीं पातु मे ग्रीवां स्कन्धौ मे श्रीं सदावतु। ॐ श्रीं विद्याधिष्ठातृदेव्यै स्वाहा वक्षः सदावतु॥७
oṃ śrīṃ hrīṃ pātu me grīvāṃ skandhau me śrīṃ sadāvatu| oṃ śrīṃ vidyādhiṣṭhātṛdevyai svāhā vakṣaḥ sadāvatu||7
ॐ ह्रीं विद्यास्वरुपायै स्वाहा मे पातु नाभिकाम्। ॐ ह्रीं ह्रीं वाण्यै स्वाहेति मम हस्तौ सदावतु॥८
oṃ hrīṃ vidyāsvarupāyai svāhā me pātu nābhikām| oṃ hrīṃ hrīṃ vāṇyai svāheti mama hastau sadāvatu||8
ॐ सर्ववर्णात्मिकायै पादयुग्मं सदावतु। ॐ वागधिष्ठातृदेव्यै सर्व सदावतु॥९
oṃ sarvavarṇātmikāyai pādayugmaṃ sadāvatu| oṃ vāgadhiṣṭhātṛdevyai sarva sadāvatu||9
ॐ सर्वकण्ठवासिन्यै स्वाहा प्राच्यां सदावतु। ॐ ह्रीं जिह्वाग्रवासिन्यै स्वाहाग्निदिशि रक्षतु॥१०
oṃ sarvakaṇṭhavāsinyai svāhā prācyāṃ sadāvatu| oṃ hrīṃ jihvāgravāsinyai svāhāgnidiśi rakṣatu||10
ॐ ऐं ह्रीं श्रीं क्लीं सरस्वत्यै बुधजनन्यै स्वाहा। सततं मन्त्रराजोऽयं दक्षिणे मां सदावतु॥११
oṃ aiṃ hrīṃ śrīṃ klīṃ sarasvatyai budhajananyai svāhā| satataṃ mantrarājo’yaṃ dakṣiṇe māṃ sadāvatu||11
ऐं ह्रीं श्रीं त्र्यक्षरो मन्त्रो नैरृत्यां मे सदावतु। कविजिह्वाग्रवासिन्यै स्वाहा मां वारुणेऽवतु॥१२
aiṃ hrīṃ śrīṃ tryakṣaro mantro nairṛtyāṃ me sadāvatu| kavijihvāgravāsinyai svāhā māṃ vāruṇe’vatu||12
ॐ सर्वाम्बिकायै स्वाहा वायव्ये मां सदावतु। ॐ ऐं श्रीं गद्यपद्यवासिन्यै स्वाहा मामुत्तरेऽवतु॥१३
oṃ sarvāmbikāyai svāhā vāyavye māṃ sadāvatu| oṃ aiṃ śrīṃ gadyapadyavāsinyai svāhā māmuttare’vatu||13
ऐं सर्वशास्त्रवासिन्यै स्वाहैशान्यां सदावतु। ॐ ह्रीं सर्वपूजितायै स्वाहा चोर्ध्वं सदावतु॥१४
aiṃ sarvaśāstravāsinyai svāhaiśānyāṃ sadāvatu| oṃ hrīṃ sarvapūjitāyai svāhā cordhvaṃ sadāvatu||14
ऐं ह्रीं पुस्तकवासिन्यै स्वाहाधो मां सदावतु। ॐ ग्रन्थबीजरुपायै स्वाहा मां सर्वतोऽवतु॥१५
aiṃ hrīṃ pustakavāsinyai svāhādho māṃ sadāvatu| oṃ granthabījarupāyai svāhā māṃ sarvato’vatu||15
इति ते कथितं विप्र ब्रह्ममन्त्रौघविग्रहम्। इदं विश्वजयं नाम कवचं ब्रह्मरुपकम्॥
iti te kathitaṃ vipra brahmamantraughavigraham| idaṃ viśvajayaṃ nāma kavacaṃ brahmarupakam||
पुरा श्रुतं धर्मवक्त्रात पर्वते गन्धमादने। तव स्नेहान्मयाऽख्यातं प्रवक्तव्यं न कस्यचित्॥
purā śrutaṃ dharmavaktrāta parvate gandhamādane| tava snehānmayā’khyātaṃ pravaktavyaṃ na kasyacit||
गुरुमभ्यर्च्य विधिवद वस्त्रालंकारचन्दनैः। प्रणम्य दण्डवद भूमौ कवचं धारयेत सुधीः॥
gurumabhyarcya vidhivada vastrālaṃkāracandanaiḥ| praṇamya daṇḍavada bhūmau kavacaṃ dhārayeta sudhīḥ||
पञ्चलक्षजपैनैव सिद्धं तु कवचं भवेत्। यदि स्यात सिद्धकवचो बृहस्पतिसमो भवेत्॥
pañcalakṣajapainaiva siddhaṃ tu kavacaṃ bhavet| yadi syāta siddhakavaco bṛhaspatisamo bhavet||
महावाग्मी कवीन्द्रश्च त्रैलोक्यविजयी भवेत्। शक्नोति सर्वे जेतुं स कवचस्य प्रसादतः॥
mahāvāgmī kavīndraśca trailokyavijayī bhavet| śaknoti sarve jetuṃ sa kavacasya prasādataḥ||
इदं ते काण्वशाखोक्तं कथितं कवचं मुने। स्तोत्रं पूजाविधानं च ध्यानं वै वन्दनं तथा॥ ॥
idaṃ te kāṇvaśākhoktaṃ kathitaṃ kavacaṃ mune| stotraṃ pūjāvidhānaṃ ca dhyānaṃ vai vandanaṃ tathā|| ||
इति श्रीब्रह्मवैवर्ते ध्यानमन्त्रसहितं विश्वविजय-सरस्वतीकवचं सम्पूर्णम् ॥
iti śrībrahmavaivarte dhyānamantrasahitaṃ viśvavijaya-sarasvatīkavacaṃ sampūrṇam ||
Additional Information अतिरिक्त जानकारी
Significanceमहत्व
This Saraswati Kavacham comes from the Prakriti Khanda of the Brahmavaivarta Purana, where the sage Narayana relates it to Narada. Known as the Vishvajaya (world-conquering) kavach, it was first spoken by Krishna in Goloka and later taught by Brahma to Bhrigu upon Mount Gandhamadana.
As an armour of Sri Saraswati, goddess of speech and learning, it invokes her mantra-forms to guard the reciter from head to foot. Its purpose is mastery over knowledge and expression, and the text recalls that many great sages attained their wisdom by holding it.
Benefits of Recitingपाठ के लाभ
- Protects every limb through the potent seed-mantras of the goddess of speech.
- Bestows eloquence, poetic power and command over all branches of learning.
- Sharpens memory and intellect, likened in the text to that of Brihaspati.
- Grants success in study, scholarship and the pursuit of true knowledge.
- Confers, by tradition, mastery and victory in the three worlds through Saraswati grace.
How to Reciteपाठ विधि
After worshipping the guru with reverence and offering salutations, the devotee should hold and recite this kavach with a composed mind, ideally as part of Saraswati upasana. Students and seekers of learning may take it up before study or worship.
The Purana states that the kavach becomes perfected (siddha) through sustained japa, after which the reciter gains great eloquence; it should be kept private and imparted only to the sincere and devoted.
Sources & Referencesस्रोत एवं संदर्भ
Source: Shri Brahmavaivarta Purana, Prakriti Khanda 4, Shlok 63 - 91
(श्रीब्रह्मवैवर्त पुराण, प्रकृतिखण्ड ४, श्लोक ६३-९१)
Page No: 163 of the book
Reference: https://archive.org/details/brahma-vaivarta-purana-all-four-...
श्रीब्रह्मवैवर्त-पुराण के प्रकृतिखण्ड, अध्याय ४ में मुनिवर भगवान नारायण ने मुनिवर नारदजी को बतलाया कि ‘विप्रेन्द्र! श्रीसरस्वती कवच विश्व पर विजय प्राप्त कराने वाला है। जगत्स्त्रष्टा ब्रह्मा ने गन्धमादन पर्वत पर भृगु के आग्रह से इसे इन्हें बताया था।